Heraldika

Autor: Maroš Pavlovič | 25.2.2012 o 23:05 | (upravené 25.2.2012 o 23:11) Karma článku: 3,98 | Prečítané:  607x

Heraldika je veda o vzniku, vyhotovovaní, používaní a vývoji erbov a znakov. Jej názov pochádza od slova herold, starogermánsky hariowaldus (pôvodne to bol znalec syboliky pohanských kultov). Herold bol v stredoveku a rannom novoveku dvorný a šľachtický ceremoniár vyhlasujúci správy a rozhodnutia. Na šľachtických turnajoch ohlasoval nastupujúcich rytierov, takže musel dobre poznať ich rodové erby. Heroldi si postupne vytvorili hierarchiu, v niektorých štátoch. Napríklad v Anglicku si vytvorili aj vlastné úrady, ktoré bdeli nad zachovaním znakových pravidiel a nad jedinečnosťou  rodových či inštitucionálnych erbov a znakov.Heraldika úzko súvisí a spolupracuje so sfragistikou, genealógiou a s dejinami umenia.

 

Členenie heraldiky

Heraldiku delíme na dve základné časti:

1. Teoretickú, skúma dejiny a používanie erbov

2. Praktickú, účí o spôsoboch vyhotovovania erbov.

Na základe predmetu skúmania je možne heraldiku rozdeliť na:

1. Šľachtická heraldika

2. Cechová heraldika

3. Cirkevná heraldika

4. Meštianska heraldika

5. Heraldika inštitúcii

6. Rodová heraldika

7. Územná heraldika (mestská a obecná)

8. Štátna heraldika

V rámci obsahu sa heraldika ďalej člení na:

1. história heraldiky - definície pravidiel podľa jednotlivých historických období

2. heraldické pravidlá – popis a členenie erbu, terminológia atď.

3. erbové listiny a ich členenie

4. erby

Dejiny heraldiky

Dejiny heraldiky spadajú už do obdobia vrcholného stredoveku, dôraz kládli na praktickú stránku problematiky, preto sa ňou zaoberali najmä právnici. Najstaršie teoretické spisy o heraldike napísal Konrád de Mure (okolo roku  1245)  a Bartholomeo de Saxoferrato. Prvé syntetické dielo vytvoril Johann Siebmacher v roku 1596. Jeho dielo sa stalo najobsažnejším dielom svetovej heraldickej literatúry. Obsahuje 101 zväzkov.

Na  našom území sa považujeme za prvú heraldickú prácu Dalimovu kroniku . začiatkom  novoveku sa touto problematikou zaoberal predovšetkým Bartolomej Paprocký z Hlohol. Zásluhou zberateľov vzniki v 19. storočí veľké genealogicko-heraldické rukopisné zbierky, ktoré sú toho času opatrované v slovenských a českých archívoch.

Pramene heraldiky

Ako už bolo spomenuté, heraldika nie je len historicko-vedecká disciplína ale aj umelecká disciplína, preto má veľmi bo pramene štúdia. Pri erbe a znaku je dosť ťažko odlíšiť historickú a umeleckú hodnotu, vo väčšine prípadov tvoria celok.

Podľa J. Hlaváčka sa pramene heraldiky delia do troch skupín:

1. Erby na zbraniach používane na vojenské účely a erby (tesané, ryté či maľované) slúžiace ako právny doklad vlastníctva.

2. Erby na výsostných atribútoch ich držiteľov. Táto skupina je najpočetnejšia pretože do nej patria znakové pečate a mince.

3. Erby na materiáloch neúradného charakteru, ku ktorému patria erbové zbierky- erbovníky, erbové listiny- armálesy. (Armáles obsahuje presný popis darovaného erbu aj s farebným vyobrazením.. Prvý armáles na našom území vydal Karol Róbert pre Mikuláša Herczega r. 1326)

Vznik erbov

Otázka vzniku erbov bola v minulosti i v súčasnosti mnohokrát diskutovaná, no dodnes nie je úplne vyriešená. Niektorí odborníci kladú ich pôvod do staroveku a tvrdia, že už Gréci a Rimania mali na štítoch vyobrazenia, ktorými sa líšili od iných národov. Iní považujú za kolísku erbov Orient, odkiaľ sa prostredníctvom križiakov dostali do Európy. Existuje tiež názor, že erby vznikli pri príležitosti pasovania za rytiera. Uvedené názory zostali len hypotézou, ich správnosť nebola potvrdená. Pamiatky a písomné záznamy spred 12. Storočia nepredstavujú stredoveké erby.

Na základe hlbšej analýzy dospeli heraldici k uzáveru, že erby vznikli v 12. Storočí, v čase križiackych výprav. Boli to vyobrazenia umiestnené na štítoch ako rozpoznávací znak vlastných vojakov od nepriateľov. Keďže súčasť brnenia bola prilba ktorá zahalila tvár rytiera a teda nebolo možné ho identifikovať. Rozšírili sa prostredníctvom turnajov, na ktorých každý účastník – rytier musel byť označený konkrétnym poznávacím znakom. Stredoveké erby vznikli na základe erbového práva.

Erb a jeho definícia

Erby sú obvykle dedičné farebné znamenia umiestnené vo vojenskom štíte ktoré označovalo či identifikovalo ich vlastníka či nositeľa. Tieto sa vytvárali a vytvárajú podľa heraldických pravidiel ktoré sa začali používať už behom  12. Storočia

Zloženie erbu

Erb sa skladá zo štyroch častí, ktoré sú odvodene od zbroja rytierov. Prvou a najzákladnejšou časťou je štít. Druhou časťou je prilba, treťou časťou je klenot a štvrtou časťou sú prikrývadlá. Všetky erby neobsahujú uvedené časti. Dôležité je, aby erb obsahoval štít so znamením. Ostatné zložky môžu chýbať. Vtedy však hovoríme o neúplnom erbe. Úplný erb je taký ktorý obsahuje všetky hlavné časti.

Štít

Názvy tvarov štítov obvykle vychádzajú podľa pomenovania umeleckých slohov, podľa toho ako sa v jednotlivých obdobiach používali. Najstaršími sú Normandské štíty pomenované po ich nositeľoch- Normanoch. Neskôr sa používali štíty ranogotické a neskoro gotické. V období renesancie sú to renesančné štíty, ktoré nazývame aj kolčie, pretože boli používané na rytierske súboje. Neskôr sa začali využívať barokové štíty alebo kartuše. Rokokové štíty sa objavujú v 18. storočí. Na prelome 18. a 19. storočia sa zaužíval takzvaný empírový a neskôr tulipánovitý štít. V týchto podobách ich nachádzame na armálesových listinách, pečatiach, portáloch domov či náhrobkoch.

Prilba

Najstarší heraldický typ predstavuje hrncovitá prilba používaná v 12. až 13 storočí. Túto vystriedala prilba vedrovitá. V 15. storočí sa objavuje turnajská alebo kolčia prilba so svojím typickým zobákovitým predĺžením. Od 16. storočia bola zasa obľúbená mrežová prilba. Na každej prilbe je obvykle šľachtická koruna alebo točenica.

Klenot

Je to objekt umiestnený nad prilbou, respektíve je od prilby oddelený točenicou alebo korunkou (nie hodnostnou). Prvé klenoty ktoré sa obvykle používali v boji boli rohy, krýdla alebo vtáčie perá. Neskôr začalo byť normálne zobrazovať v klenote figury ktoré boli zapracované v samotnom erbe. Tieto sa delia podla toho z akej velkej časti sú zobrazene na tie ktore sú vidieť z 1/3 hovoríme im vyrážajúce. Klenotom viditeľným z 1/2 hovoríme vyrastajúce a z 2/3 hovoríme vyskakujúce.

Prikrývadlá

Známe tiež ako prikrývky, pokrývky, krydla, famfronochy sú plášte, ktoré si rytieri pokladali na helmu a nechali ich splývať ako ochranu z vrcholu prilby na chrbát. Zrejme vznikli pri križiackych výpravách do Svätej zeme ako reakcia na prehrievanie rytierovho tela v ťažkom kovovom zbroji pod horúcim slnkom. Ďalšiu funkciu ktorú prikrývadla plnia bola čiastočná ochrana pred sečnými útokmi nepriateľa alebo pred blatom, prachom a hrdzou.

Vedľajšie časti erbu

Erb okrem hlavných častí o ktorých som sa zmieňoval tvoria aj časti vedľajšie, ktoré dotvárajú celkový výraz, vzhľad erbu. Do erbu sa pridávali postupne, častokrát to bola aj módna záležitosť ktorá charakterizovala jednotlivé storočia.  Medzi vedľajsie časti erbu patira:

- Strážcovia alebo nosiči erbu – medzi najčastejšie zobrazované patrili: levy, draky, anjeli, fantastické bytosti alebo iné heraldicky prípustné znamenia. Rozdiel je v tom, že strážcovia sa erbu nedotýkajú, iba pri ňom stoja. Naopak nosiči erb držia.

- Stany a plášte- Plášť sa nachádza v pozadí erbu a vychádza z hodnostnej koruny, teda určuje hodnosť nositeľa napr. barón, gróf, arcivojvoda. Stan sa podobá pláštu, navyše má kupolu ktorá je pod korunou. Stan vychádza z kupoly

- Zástavy a koruhvy- Sú starou súčasťou vojenského života. Spočiatku obsahovali iba erbové farby, neskôr celú figúru.

- Hodnostné koruny-  Upozorňovali na šľachtický titul vlastníka erbu. Podľa počtu cípov na korune, je možné zistiť titul nositeľa erbu napríklad koruna s 9 cípmi označovala grófa, 7 cípov označovalo baróna a podobne.

- Klobúky- Využívali sa v cirkevnej heraldike. Tiara označuje pápeža, mitra biskupa, červený klobúk kardinála, zelený arcibiskupa a podobne.

- Devízy, heslá, bojové pokriky-  heslá boli mottom rodu. Na erbe sú zobrazované na páske položenej pod štítom. Bojový pokrik bol na rozdiel od devíz na erbe umiestnený nad klenotom.

- Rádové dekorácie- patria sem dekorácie nábožensko-rytierských rádov (Templársky rád), svetských rádov (Podväzkový rád, Rád zlatého rúna) a záslužné rády. Čím významnejší je rád alebo vyznamenanie, tým bližšie erbu musí byť umiestnený.

 

Erbové figúry

Každé znamenie v štíte je figúra. Erbové figúry sa delia na 3 kategórie. Heroldské figúry, heraldické figúry a kríže

Heroldské figúry

Heroldská figúra je v heraldike jednoduché rozdelenie štítu na určité  geometrické útvary

Heraldické figúry

Heraldické figúry sú ľubovoľné symboly. Ich vyobrazenie musí byť heraldicky korektné a v súlade s pravidlami.  Predpísanými heraldickými figúrami sú:

- zvieratá: orol a lev,

- rastliny: ľalia a ruža,

- nebeské telesá: slnko, hviezda a mesiac,

- pracovné nástroje: pluhové radlice a banícke kladivká,

- architektonické motívy hradby.

Rozdelenie erbov

Erby delíme podľa troch hľadísk.

Z historického hľadiska (prihliada sa na ich pôvod a vek) sa erby rozdeľujú na pôvodné a udelené.

Z právneho hľadiska delíme erby podľa toho, kto ich používa, teda koho zastupujú. Ide o erby rodové, štátne, župné, erby miest, dedín, cechov, rádové a duchovné.

Podľa zvláštneho určenia môžu byť:

- Rodové– šľachtické- sú najpočetnejšie pretože vlastníctvo bolo privilégiom feudálov.

- Štátne znaky- sú erby ktoré reprezentujú obyvateľov určitého štátu.

Záverom poukážem na erby, ktoré vznikli z hľadiska zvláštneho určenia. Patria k nim nasledovné druhy:

- Aliančné- združené erby vznikli spojením dvoch alebo viacerých erbov do jedného celku

- Na hovoriacich erboch je pomenovanie erbovej figúry podobné alebo totožne s menom majiteľa (napr. v znaku Mníchova je mních, Ružomberok – ruža atď.).

Zubácka, Ida: Základy pomocných vied historických. Nitra : UKF, 2007. - 179 s. – ISBN 978-80-8094-143-7

Ladislav Vrteľ: OSEM STOROČÍ SLOVENSKEJ HERALDIKY. Martin: Matica slovenská. -  1999 ISBN 80-7090-490-7

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za prešetrenie kauzy nehlasoval nikto zo Smeru.


Už ste čítali?